Život Prešova
online
online
Ekonomický rozmer VD Pečniansky les nemôže prevážiť ostatné
29.08.2013 Bratislava
Bratislava 28. augusta (TASR) – Proti zamýšľanej výstavbe vodného diela (VD) Bratislava – Pečniansky les dnes podvečer protestovali v bratislavskej karloveskej zátoke zástupcovia vodáckych klubov.
Obávajú sa, že vodné dielo by zlikvidovalo nielen vrcholový a amatérsky vodácky šport budovaný na karloveskom dunajskom ramene po desaťročia, ale poškodilo by napríklad aj zdroje pitnej vody na neďalekom vodárenskom ostrove Sihoť.
"Ekonomický rozmer vodného diela nemôže prevážiť. Nemôže vyvážiť hodnotu pitnej vody, ktorú Bratislavčania pijú, a ktorá je jednou z najlepších vôd na Slovensku. Vodu dostávame totiž zo studní na ostrove Sihoť," uviedol pre TASR Juraj Pucher z Klubu vodných športov Karlova ves – Obecná lodenica.
Vzdutie hladiny Dunaja vodným dielom o 8 až 9 metrov by podľa Puchera absolútne zmenilo podmienky na čerpanie pitnej vody. "To nemôže vyvážiť elektrická energia z vodného diela, ktorú táto republika v takomto množstve nepotrebuje," zdôraznil.
"Z vodáckeho hľadiska máme obavu o naše športovisko, ktoré neslúži len vodákom, ale všetkým Bratislavčanom na šport a rekreáciu," poznamenal zástupca vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves Juraj Kadnár, zároveň obecný poslanec mestskej časti Karlova Ves. V karloveskej zátoke je podľa jeho slov približne 12 vodáckych klubov, ktoré umožňujú pestovať vodný šport približne 2500 vodákom.
Ekonomickú potrebu výstavby VD Pečniansky les spochybnil aj ďalší vodák a aktivista Milan Poliak, ktorý sa podľa svojich slov zaoberá problematikou výstavby vodných elektrární. Slovensko má podľa neho teraz približne vyrovnanú výrobu a spotrebu elektrickej energie a elektrina z novovybudovaných zdrojov bude musieť byť zo SR vyvezená.
"Potvrdením tohto faktu je aj odstavenie modernej paroplynovej elektrárne v Malženiciach pri Trnave, ktorá má ročnú výrobu 3 TWh. Zamýšľaná elektráreň na VD Pečniansky les by mala mať ročnú produkciu 0,9 TWh. Vyrobená elektrina by musela byť vyvezená mimo Slovenska, najmä na Balkán, pretože okolité krajiny – ČR, Poľsko, Ukrajina majú skôr prebytky elektriny, na Rakúsko nie je vedenie a Maďarsko má v zásade vyrovnanú výrobu a spotrebu elektriny. Jedinými krajinami, kam by sa elektrina zo SR dala vyviesť je Balkán – buď Bosna, Kosovo, či Turecko. Otázkou by bola aj cena vyvážanej elektriny," dodal Poliak.
Obávajú sa, že vodné dielo by zlikvidovalo nielen vrcholový a amatérsky vodácky šport budovaný na karloveskom dunajskom ramene po desaťročia, ale poškodilo by napríklad aj zdroje pitnej vody na neďalekom vodárenskom ostrove Sihoť.
"Ekonomický rozmer vodného diela nemôže prevážiť. Nemôže vyvážiť hodnotu pitnej vody, ktorú Bratislavčania pijú, a ktorá je jednou z najlepších vôd na Slovensku. Vodu dostávame totiž zo studní na ostrove Sihoť," uviedol pre TASR Juraj Pucher z Klubu vodných športov Karlova ves – Obecná lodenica.
Vzdutie hladiny Dunaja vodným dielom o 8 až 9 metrov by podľa Puchera absolútne zmenilo podmienky na čerpanie pitnej vody. "To nemôže vyvážiť elektrická energia z vodného diela, ktorú táto republika v takomto množstve nepotrebuje," zdôraznil.
"Z vodáckeho hľadiska máme obavu o naše športovisko, ktoré neslúži len vodákom, ale všetkým Bratislavčanom na šport a rekreáciu," poznamenal zástupca vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves Juraj Kadnár, zároveň obecný poslanec mestskej časti Karlova Ves. V karloveskej zátoke je podľa jeho slov približne 12 vodáckych klubov, ktoré umožňujú pestovať vodný šport približne 2500 vodákom.
Ekonomickú potrebu výstavby VD Pečniansky les spochybnil aj ďalší vodák a aktivista Milan Poliak, ktorý sa podľa svojich slov zaoberá problematikou výstavby vodných elektrární. Slovensko má podľa neho teraz približne vyrovnanú výrobu a spotrebu elektrickej energie a elektrina z novovybudovaných zdrojov bude musieť byť zo SR vyvezená.
"Potvrdením tohto faktu je aj odstavenie modernej paroplynovej elektrárne v Malženiciach pri Trnave, ktorá má ročnú výrobu 3 TWh. Zamýšľaná elektráreň na VD Pečniansky les by mala mať ročnú produkciu 0,9 TWh. Vyrobená elektrina by musela byť vyvezená mimo Slovenska, najmä na Balkán, pretože okolité krajiny – ČR, Poľsko, Ukrajina majú skôr prebytky elektriny, na Rakúsko nie je vedenie a Maďarsko má v zásade vyrovnanú výrobu a spotrebu elektriny. Jedinými krajinami, kam by sa elektrina zo SR dala vyviesť je Balkán – buď Bosna, Kosovo, či Turecko. Otázkou by bola aj cena vyvážanej elektriny," dodal Poliak.
0
www.ZIVOTPO.sk
